Partner pre región

Regionálna rozvojová agentúra TOPOĽČIANSKO

Ul. sv. Cyrila a sv. Metoda 4595/18
955 01 Topoľčany

Tel. / fax: +421 38 53 00 668
info[zavináč]rrato.eu

Ponúkame spracovanie strategických dokumentov pre obce a mestá - PHSR, POH, Programy rozvoja bývania, Stratégie cestovného ruchu, Komunitné plány sociálnych služieb a ďalšie dokumenty pre mikroregióny - stratégie miestneho rozvoja CLLD,  a iné.

Poskytujeme bezplatné poradenstvo v oblasti štrukturálnych fondov a získavania dotácií a grantov. Osobne v kancelárii, online na webe, telefonicky, emailom.

SME TU PRE VÁS!

Využite naše služby!

 

Spoločná mena je pre Slovensko dobrá podľa 59 % Slovákov

18.01.2013 09:10

Z prieskumu spoločnosti TNS taktiež vyplynulo, že Slovensko je krajinou, kde občania najviac prepočítavajú ceny na starú menu. Robí tak 38 % Slovákov, kým priemer v Európe je 28 %.

Viac ako polovica Slovákov a Európanov žijúcich v eurozóne si myslí, že euro je dobrou vecou pre ich krajinu. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti TNS, podľa ktorého tento názor prezentovalo 59 % Slovákov a 55 % Európanov. Až dve tretiny respondentov sa pritom domnievajú, že euro je dobrou vecou pre Európsku úniu (EÚ), pričom s týmto názorom sa stotožňuje až 73 % Slovákov. Čo sa týka eura a identity Európana, podľa záverov prieskumu 24 % Európanov a 21 % Slovákov tvrdí, že euro im umožňuje cítiť sa viac európskejšie.

Až 64 % respondentov v prieskume uviedlo, že pri každodenných nákupoch rátajú s eurom a v priemere 28 % Európanov stále prepočítava euro na starú menu, pričom v celej EÚ sú Slováci práve tí, ktorí euro prepočítavajú najviac. "Robí tak 38 % Slovákov," dodáva TNS Slovakia. Z prieskumu taktiež vyplynulo, že až 78 % respondentov z eurozóny a 71 % Slovákov uviedlo, že je pre nich ľahké rozlišovať euromince a taktiež aj manipulácia s nimi je jednoduchá. Vo viacerých eurokrajinách respondenti uviedli, že ak majú problém s euromincami, tak najmä s dvoma s najnižšou nominálnou hodnotou, a to s 1- a 2-centovými mincami. "S jednocentovými mincami má problém 60 % Európanov a až 91 % Slovákov. V priemere však boli práve dvojcentové mince tie, s ktorými majú ľudia najviac problémov," uvádza spoločnosť v správe z prieskumu.

Dve tretiny Európanov a 54 % Slovákov je pritom spokojných so súčasným rozdelením euromincí, čo je oproti roku 2003 nárast o 10 percent. Pri odpovediach na otázku, ktorú z euromincí by Európania zrušili, odpovedalo 88 % respondentov, že by zrušili jednocentové mince a 82 % sa vyjadrilo za dvojcentové euromince. Toto tvrdenie má podporu aj u Slovákov, z ktorých bolo 97 % za zrušenie jednocentových 84 % za dvojcentových mincí.

Polovica respondentov v eurozóne tvrdí, že do zahraničia vycestujú aspoň raz ročne. Najväčšími cestovateľmi sú Luxemburčania, kde takto odpovedalo 91 % opýtaných a naopak najmenej cestujú Gréci, konkrétne 28 %. "Čo sa týka Slovákov, u nás je 61 % cestovateľov. V priemere 74 % Európanov a 67 % Slovákov odpovedalo, že im euro uľahčuje porovnávanie cien v rôznych krajinách EÚ a 48 % sa vyjadrilo, že euro im taktiež uľahčuje cestovanie a vďaka euru je aj lacnejšie," dodáva TNS.

Takmer tri štvrtiny Európanov a 64 % Slovákov si podľa záverov prieskumu myslí, že by mala existovať väčšia koordinácia medzi ekonomickými politikami a viac ako štvrtina opýtaných je pritom schopná správne odhadnúť úroveň inflácie v minulom roku. Najväčšími znalcami makroekonomických veličín sú Francúzi a Rakúšania, ktorí úroveň inflácie odhadli najpresnejšie. Najviac ju však podhodnotili Slováci, Holanďania a Nemci. To, že sú potrebné značné reformy potrebné pre rozvoj ekonomickej výkonnosti únie, si podľa prieskumu myslí 79 % obyvateľov EÚ. S týmto názorom sa stotožňuje aj 80 % opýtaných na Slovensku.

Výskum spoločnosti TNS sa realizoval od 8. októbra do 10. októbra 2012. Zber dát pozostával z osobných rozhovorov na vzorke 15 519 respondentov starších ako 15 rokov v 17 členských štátoch Európskej únie, ktoré sú súčasťou eurozóny. Z tohto počtu respondentov bolo 1 000 obyvateľov Slovenska. Terénny zber na Slovensku zrealizovala agentúra TNS Slovakia.

Zdroj: SITA