Partner pre región

Regionálna rozvojová agentúra TOPOĽČIANSKO

Stummerova 6 (budova BIZNIS CENTRUM STUMMEROVA)
955 01 Topoľčany

0911 193 965
bielikova[zavináč]rrato.eu

Ponúkame spracovanie strategických dokumentov pre obce a mestá - PHSR, POH, Programy rozvoja bývania, Stratégie cestovného ruchu, Komunitné plány sociálnych služieb a ďalšie dokumenty pre mikroregióny - stratégie miestneho rozvoja CLLD,  a iné.

Poskytujeme bezplatné poradenstvo v oblasti štrukturálnych fondov a získavania dotácií a grantov. Osobne v kancelárii, online na webe, telefonicky, emailom.

SME TU PRE VÁS!

Využite naše služby!

 

Regionálna politika EÚ 2014 - 2020

15/08/2011 12:15

Budúce programy (2014 - 2020)

V novembri 2010 zverejnila Komisia prvé nápady a detaily ohľadom budúcej regionálnej politiky EÚ, ktorá začne platiť po skončení súčasného programového obdobia v roku 2013. Najdôležitejšie nápady, ktoré Komisia predstavila, sú:

Prepojenie alokáciu eurofondov s cieľmi stratégie Európa 2020, ktorými sú zvýšenie miery zamestnanosti, boj s chudobou, zlepšenie prístupu k vzdelávaniu, vyššie investície do výskumu a technológií, efektívnejšie využívanie energie, či podpora čistých technológií s cieľom zníženia uhlíkových emisií.

Prizvanie členských štátov k podpisovaniu partnerských kontraktov, ktoré by mali úzko korešpondovať s Národným programom reforiem jednotlivých krajín, vyvinutých a implementovaných v súlade so stratégiou Európa 2020. Mali by sa tak stanoviť priority pre investície, alokáciu zdrojov a tiež ciele, ktoré je potrebné dosiahnuť.

Zameranie sa na menší počet priorít, kde Komisia navrhuje, aby členské štáty a regióny sústredili zdroje zo štrukturálnych fondov a národných rozpočtov na malý počet tematických priorít, ktoré by mali opäť korešpondovať s cieľmi Európa 2020. Znamená to, že Slovensko, ktoré má v súčasnosti 11 operačných programov, bude musieť v budúcom období ich počet pravdepodobne znížiť. Podobný krok už avizovala aj Česká republika. Zároveň krajiny, ktorým sa ujde pomerne malý podiel zo štrukturálnych fondov budú požiadané, aby svoje programy sústredili nanajvýš na dve až tri priority.

Podmienenie vyplácania eurofondov. V tomto bode Komisia navrhuje dohodnúť sa s jednotlivými členskými štátmi na špecifických podmienkach, ktoré by sa mohli týkať zlepšenia štátnej správy, či presadzovania reforiem v národnej legislatíve- napríklad v oblasti pravidiel na trhu práce, či environmentálnych štandardov. Finálne platby by tak krajiny obdržali až po splnení týchto vopred dohodnutých podmienok. Tento názor zastáva aj autor takzvanej Barcovej správy a taliansky ekonóm Fabrizio Barca, ktorý v Opens external link in new windowrozhovore pre EurActiv povedal: „Pokiaľ je podmienkou efektivity vykonanie určitých inštitucionálnych zmien, potom ich členský štát musí vykonať.“ Ako príklad uviedol európske ciele v oblasti vzdelávania. „Štúdie OECD hovoria, že k predpokladom úspešnej politiky patrí kvalitný národný systém hodnotenia a dobrý systém výberu učiteľov. Úlohou Bruselu nie je, aby rozhodoval, čo je dobré a navrhoval systém hodnotenia. Brusel je ale povinný všetky krajiny požiadať o to, aby takéto systémy (s ohľadom na svoje špecifické inštitucionálne podmienky) zaviedli,“ a dodáva: „Už v súčasnom programovom období (2007- 2013) mali členské štáty za úlohu pripraviť určité „inštitucionálne podmienky“. Robilo sa to ale nesystematicky a pre členské štáty to znamenalo neistotu. Nový systém by umožnil si takéto veci vyjasniť dopredu. Požadované inštitucionálne zmeny by sa stali súčasťou národných zmlúv medzi medzi členskými štátmi a Komisiou.“

Odmeňovanie štátov, ktoré najlepšie plnia stanovené ciele. V návrhu Komisie stojí, že určitá malá časť rozpočtu na kohéznu politiku (približne tri percentá) by sa ponechali v rezerve a neskôr by sa použili ako bonusové platby pre tie členské štáty a regióny, ktoré boli najúspešnejšie pri dosahovaní a prekonávaní svojich cieľov.

Silnejšie monitorovanie a vyhodnocovanie. Komisia sa domnieva, že na podporu prechodu k prístupu zameriavajúceho sa na výsledky je potrebné zlepšiť systém monitorovania a hodnotenia. Ideálne by podľa dokumentu boli jasné a merateľné ciele a indikátory, na ktorých sa štáty s Komisiou vopred dohodnú o budú ich používať na porovnávanie pokroku v jednotlivých krajinách.

Kombinovanie grantov s pôžičkami. Využívanie eurofondov na poskytovanie pôžičiek je vnímané ako spôsob, akým maximalizovať vplyv verejných zdrojov a podporiť finančne trvalo udržateľnejšie investície. Komisia už pritom má skúsenosti so zavedením „nástrojov finančného inžinierstva“ vďaka súčasnému programovému obdobiu (2007- 2013).

Posilnenie územného rozmeru. V Lisabonskej zmluve sa píše, že Európska únia by nemala podporovať len hospodársku a sociálnu, ale aj teritoriálnu súdržnosť. To znamená, že EÚ by sa mala zamerať na to, aby bola ekonomická aktivita naprieč všetkými regiónmi vyváženejšia- a to ako v mestských, tak i vidieckych, tak i v prímorských a okrajových oblastiach. Komisia v tomto ohľade plánuje obzvlášť zamerať svoju pozornosť na mestá a ich okolie, a na zvýšenie zapojenia miestnych a regionálnych úradov do operačných programov.

Posilnenie partnerstiev. Rovnako ako v predošlom bode, aj tu plánuje Komisia zvýšiť zapojenie miestnych a regionálnych hráčov, sociálnych partnerov a občianskych organizácií do implementácie operačných programov. Zároveň plánuje podporiť šírenie miestneho rozvoja s pomocou vytvárania partnerstiev na rôznych úrovniach a medzi rôznymi aktérmi.

Tieto body slúžia ako základ pre verejné konzultácie, ktoré boli otvorené až do 31. januára 2011 a tiež ako hlavný nástroj v dialógu s národnými, regionálnymi a miestnymi vládami, Parlamentom, Výborom regiónov, či ďalšími kľúčovými partnermi.

Celý článok ->