Európska komisia v súčasnosti posudzuje Partnerskú dohodu, ktorú jej zaslala slovenská vláda vo februári. Vláda momentálne finalizuje podobu jednotlivých operačných programov, prvé dva už schválila.

V rámci týchto diskusií je ešte čas korigovať niektoré nedostatky, neskôr by to bolo zložitejšie, tvrdí nezaradený poslanec NR SR Miroslav Beblavý. Pri dokumentoch, ktoré nastavia využívanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ pre nasledujúcich 9 rokov, kritizuje hlavne niekoľko oblastí.

Nepáči sa mu malý objem peňazí na vzdelávanie. V rámci operačného programu (OP) Ľudské zdroje s rozpočtom približne 2 miliardy eur je na os Vzdelávanie vyčlenených asi 16,7 %. Ďalšie prostriedky by síce mohli získať napríklad z Integrovaného regionálneho OP, konkrétne na vzdelávanie marginalizovaných komunít ako sú Rómovia, či z OP na vedu, tu sa to však týka hlavne vysokých škôl.

„Je to dosť výrazný pokles oproti súčasnému obdobiu,“ uviedol Beblavý s tým, že hoci celkový objem alokácie fondov pre Slovensko by mal výrazne narásť, objem prostriedkov na školstvo, hlavne pre základné a stredné školy, sa v konečnom súčte znižuje.

Taktiež upozornil na chýbajúcu stratégiu napĺňania cieľov, napríklad pri podpore vedy. Objem súkromných investícií do vedy by mal síce narásť štvornásobne, ale podľa predložených opatrení sa to nepodarí zrealizovať priamo ani nepriamo.

Pokiaľ ide o zvyšovanie zamestnanosti obyvateľov žijúcich v rómskych osadách, vláda si stanovila za cieľ znížiť ich nezamestnateľnosť z 87 % na 82 %, čo by znamenalo zlepšenie o 5 % v priebehu 10 rokov. Takto nastavené tempo je podľa neho vzhľadom na závažnosť tohto problému nedostatočné.

Viac svetla do rozhodovania

Beblavý vidí problém aj v prílišnom využívaní takzvaných národných projektov, kedy sa eurofondy prideľujú bez súťaže. Tie by sa mali obmedziť na prípady, kedy použitie súťažnej formy nie je možné a vhodné, pričom takéto prideľovanie by sa malo zdôvodňovať a kľúčové dokumenty zverejňovať už v procese hodnotenia a schvaľovania.

V rámci celkového posilnenia verejnej kontroly tiež navrhuje povinné zverejňovanie údajov na internete, napríklad podrobné rozpočty projektov, osoby zapojené do posudzovania, odborné posudky k návrhom či záznamy z kontrol.

Pomoc pre verejné inštitúcie

Získavanie prostriedkov z eurofondov navrhuje Beblavý uľahčiť zmenou podmienok spolufinancovania pre verejné inštitúcie tak, aby sa na financovaní projektu mohli podieľať aj s pomocou štátu. Ako príklad uviedol verejné školy, ktoré od základných až po vysoké majú veľký problém spolufinancovať projekty čo i len z 5-tich %, keďže platí zákaz spolufinancovania z verejných zdrojov. Vlastné zisky, ktoré vedia školy generovať, pri veľkých projektoch na spolufinancovanie nepostačujú. Iba v OP výskum a inovácie našiel Beblavý podmienečnú formuláciu o odstránení tejto prekážky. „Mal by to byť jasný záväzok štátu,“ dodáva.

Tlak na ministerstvá

Čerpaniu by pomohol zvýšený tlak na ministerstvá ako riadiace orgány. K tomu by významne prispelo meranie a zverejňovanie administratívnej záťaže pre žiadateľov a prijímateľov pomocou 2 až 4 indikátorov, myslí si Beblavý. Tieto indikátory by sa pravidelne zverejňovali. Ako príklad uviedol indikátor týždňov čakania na platbu, či reálne odpracovaných osobohodín. V tejto otázke existuje predbežná dohoda a vôla iba zo strany Ministerstva vnútra, ktoré by bolo ochotné dať NR SR aspoň pozorovateľský štatút. „Treba to dostať do zákona,“ zakončuje Beblavý.

Legislatíva na polceste

„Už od 1. januára sme mohli čerpať, chýba nám však nový zákon o príspevkoch,“ ozrejmuje Beblavý. Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu Zákona o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) bolo ukončené na začiatku mája. Odhadovaná účinnosť od novembra 2014, je reálna v prípade, že sa na vládu dostane do augusta, aby sa ocitol na septembrovej (prípadne októbrovej) schôdzi.

Vláda by sa podľa Beblavého mala sústrediť na úspešné dočerpanie peňazí zo súčasného dobiehajúceho obdobia, kde nám podľa existujúcich analýz hrozí prepad v stovkách miliónov až cez 1 miliardu eur. „ Pre politikov a úradníkov je dôležité podpísať zmluvu, väčší problém, ktorý potom nastáva pri vyčerpaní peňazí, ich už zaujíma menej,“ uzatvára.