...partner pre región...

Stummerova 1941/6 (budova BIZNIS CENTRUM STUMMEROVA)
955 01 Topoľčany
Slovensko

0911 193 965

bielikova@rrato.eu
topolcianskorra@gmail.com

Poskytujeme bezplatné poradenstvo v oblasti štrukturálnych fondov a získavania dotácií a grantov. Osobne v kancelárii, online na webe, telefonicky, emailom.

SME TU PRE VÁS!

Využite naše služby!

 

Pri reforme verejnej správy treba prekonať odpor voči zmene

20.06.2013 12:14

Ambiciózna reforma ESO, ktorej cieľom je dosiahnutie efektívnej, spoľahlivej a otvorenej štátnej správy, musí v prvom rade zdolať prekážku v podobe vnútornej rezistencie systémov a ľudí v nich voči zmene.

Po reforme sociálneho systému v rámci všetkých ozbrojených zložiek a verejného obstarávania sa ministerstvo vnútra v súčasnosti venuje reforme verejnej správy ESO (efektívna, spoľahlivá a otvorená verejná správa). Ako poukázal na súčasný stav šéf rezortu Robert Kaliňák napríklad pri zriadení prevádzky podnikatelia v niektorých prípadoch potrebujú 76 povolení od úradov a práve na takéto prípady sa chcú pri reforme verejnej správy zamerať.

„Aby štát, ktorý prijíma dane od podnikateľov, ktorému podnikatelia pomáhajú vytvárať pracovné miesta, pretože štát ich mimo administratívy poriadne vytvárať ani nevie, im cestu k podnikateľskému zámeru čo najviac zjednodušil,“ vysvetlil a zároveň dodal, že to si vyžaduje prepojenie databáz a informácií. Cieľom je, aby tieto zmeny boli citeľné v období 2015/2016. Zdôraznil, že zásadnú úlohu v tomto procese budú hrať európske fondy.

Odpor voči zmene

Základné kontúry reformy verejnej správy predstavila Ruth Erdélyiová, poradkyňa ministra vnútra. Podľa údajov Svetovej banky Slovensko patrí medzi krajiny najmenej vyspelé v oblasti verejnej správy. Na bežné prevádzkové náklady „prejedá“ obrovské množstvo peňazí, ktoré by mohlo použiť na podporu rastu. Podľa jej slov teda hľadajú cestu ako optimalizovať verejnú správu z pohľadu systémov, ale najmä služieb pre užívateľov.

Kľúčové výzvy, ktoré identifikovala Európska komisia súvisia s efektivitou, modernizáciou procesov, podnikateľského prostredia, bojom proti podvodom a e-governmentom. Kľúčových problémov v systéme verejnej správy je viacero. Procesy sú riadené rezortne a sú budované vertikálne, preto podľa jej slov občania a podnikatelia musia pri riešení rôznych životných situácií vypĺňať formuláre s opakujúcimi sa údajmi. „Občania tak počas riešenia bežných životných situácií strávia na úradoch viac ako 51 dní voľna a minú viac ako 1500 eur. Dá sa pritom predpokladať, že pre podnikateľov sú tieto hodnoty násobkami v závislosti od portfólia,“ poukázala. Agendy verejnej správy sú zároveň riadené izolovane.

Kľúčové ciele národnej reformy verejnej správy teda sú podpora inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu a konkurencieschopnosti Slovenska. Poukázala, že zásadnou úlohou ministerstva vnútra je modernizácia verejnej správy a konsolidácia nákladov.  „Bez zmeny filozofie v prístupe k investíciám verejných financií nám hrozí, že stratíme náš rozvojový potenciál,“ upozornila.

Poukázala na to, že Slovensko má v súčasnosti 17 tisíc verených budov, s ktorými sú spojené obrovské prevádzkové náklady, kým napríklad vo Švédsku stačia desiatky, hoci poskytujú väčší rozsah služieb. Ďalšími cieľmi sú aj zvýšenie kvality a efektivity služieb či posilnenie participácie sociálnych a ekonomických partnerov na tvorbe politík.

V programovom období 2014 – 2020 bude ministerstvo vnútra riadiacim orgánom OP Efektívna verejná správa. Ten je postavený na cieli zvýšiť inštitucionálne kapacity a efektivitu verejnej správy.

Medzi hlavnými témami reformy bude aj zlepšovanie riadenia ľudských zdrojov. V súčasnosti vo verejnej správe pracuje 60 tisíc ľudí. Snaha bude o výber kvalitnejších pracovníkov, ktorí budú motivovaní k dlhšiemu pôsobeniu na poste. Hľadajú tiež riešenia pre stabilizáciu kľúčových ľudí, aby nedochádzalo k fluktuácii na základe politického cyklu, tiež pre posilnenie analytických kapacít, zlepšenie riadenia daní, zníženie korupcie a transparentné verejné obstarávanie, spoluprácu s občianskou spoločnosťou, posilnenie bezpečnosti, manažmentu a prevencie rizík.

Poukázala, že najväčším problémom, na ktorý narážajú pri implementácii, je vnútorná rezistencia systémov a ľudí v nich voči zmene.

Riadenie ľudských zdrojov na prvom mieste

Pri zefektívňovaní verejnej správy externú podporu poskytujú Európska komisia či ďalšie organizácie ako OECD. Zoltan Kazatsay z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zamestnanosť upozornil, že bez toho sa krajiny nepohnú dopredu. Uznal, že systémy verejnej správy predstavujú minulé hodnoty, ale zároveň poukázal na to, že treba držať krok s vývojom.

Pripustil tiež, že kríza zásadným spôsobom ovplyvnila verejnú správu. Netreba však podceňovať jej hospodársky význam. Verejné výdavky predstavujú takmer 50 % HDP a verejný sektor zodpovedá za 17 % z celkovej zamestnanosti.

V rámci tohtoročných špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny Európska komisia upozornila na hlavné výzvy verejných správ – lepšiu reguláciu cenovú efektívnosť a kvalitu služieb a dobré a transparentné riadenie pre občanov. Odporúčania týkajúce sa verejnej správy dostalo 17 členských krajín, pričom 9 štátov ich musí urobiť, 8 krajín sa má zamerať na oblasť kvality a nezávislosti súdov a napríklad 7 krajín sa má orientovať na zlepšenie podnikateľského prostredia.

Poukázal, že z pohľadu európskych prostriedkov možno na tieto kroky využiť Európsky sociálny fond či Európsky fond regionálneho rozvoja. Kľúčovým elementom pre rozvoj a modernizáciu verejnej administratívy budú podľa jeho slov informačno-komunikačné technológie a pokrok v e-governmente. Dôležitou otázkou ostáva zdravotníctvo hlavne v kontexte starnúcej spoločnosti, kde bude potrebný dôkladne vyškolený personál. Uznal, že odpor voči zmenám, ktorý spomínala aj zástupkyňa ministerstva vnútra, je jednou z hlavných výziev. Pracujúci vo verejnom sektore sú totiž zvyknutí na rutinu a nechcú sa jej vzdať.

Európska komisia Slovensku preto odporúča v budúcom rozpočtovom období investovať z fondov EÚ viac do zefektívnenia verejnej správy. Uvítal, že bol vytvorený osobitný operačný program a úzku spoluprácu krajiny s OECD.

Spomedzi hlavných výziev zdôraznil fluktuáciu v dôsledku politického cyklu. Riadenie ľudských zdrojov má byť podľa jeho slov záležitosťou číslo jedna. „Inak pôjde len o nekonečné cvičenie a peniaze sa prepadnú do čiernej diery,“ uzavrel.

Strategický prístup

Zástupca generálneho tajomníka OECD Yves Leterme poukázal na význam výmeny príkladov dobrej praxe medzi jednotlivými krajinami v oblasti verejnej správy. Ako konštatoval 38 % slovenského HDP ide na iniciatívy verejných inštitúcií, v prípade EÚ je to takmer 50 % a priemer OECD je 45 %.

Zdôraznil tri oblasti, na ktoré sa treba zamerať. Prvou je účinnosť a efektívnosť vo verejnej správe, ktoré neprinášajú len transparentnosť a hospodárnosť, ale sú tiež významné pre to, aby sa napríklad pri využívaní európskych fondov podporili ciele, ktoré dokážu najlepšie poslúžiť potrebám členských štátov.

Ďalej je podľa jeho slov dôležité investovať do strategického prístupu. Osobitný dôraz treba klásť na líderstvo, zodpovednosť a prekonávanie odporu voči zmenám v systéme administratívy. Aj pri čerpaní eurofondov treba stanoviť strategické ciele, aby neboli mostmi, ktoré nikam nevedú. Zdôraznil, že je dôležitejšie zamerať sa na menej cieľov v súlade so stratégiou Európa 2020.

Výzvou z pohľadu administratívy je posilniť takýto strategický prístup naprieč celým systémom. Riadenie ľudských zdrojov by tiež malo byť strategické, aby sa zabránilo fluktuácii ľudí na kľúčových pozíciách.

Za veľmi znepokojujúci označil fakt, že eurofondy predstavujú viac ako 80 % verejných investícií na Slovensku a krajina neinvestuje viac vlastných peňazí do budúcnosti.

Korporátny pohľad

Na verejnú správu sa dá pozerať ako na najväčšieho zamestnávateľa a firmu s najväčšími aktívami, poukázal generálny riaditeľ IBM Slovensko Branislav Šebo. Na Slovensku v nej pracuje 300 tisíc ľudí, má 17 tisíc budov a tvorí ju 7 tisíc inštitúcií.

„Táto zložitá štruktúra predstavuje komplikácie pre akúkoľvek zmenu,“ zdôraznil. Cez 90 % rozpočtu pritom ide na bežné výdavky, na kapitálové výdavky ostáva minimum peňazí a preto je podľa jeho slov efektívne využitie zdrojov EÚ absolútne kľúčové, aby sa Slovensko posunulo k cieľu stať sa vedomostnou spoločnosťou.

Z pohľadu príkladov dobrej praxe z korporátneho prostredia predstavil niekoľko konceptov – efektivitu procesov podľa vzoru IBM centier zdieľaných služieb, zjednodušenie dodávateľských vzťahov a transparentnosť vo verejnom obstarávaní.

Generálny riaditeľ slovenskej pobočky Accenture Peter Škodný konštatoval, že pri reforme ESO bude dôležité, či sa podarí exekúcia celého tohto projektu. V súkromnom sektore totiž úspešnosť býva na úrovni 20 %. Uznal, že problém je v odpore ľudí voči zmene a v tom, že štátna správa je to najzložitejšie, čo na Slovensku je.

„Európske fondy sú skaza pre Slovensko, keby neboli, tak už dávno prepukne kríza, lebo nikto nemôže existovať s tým, že prejedá 90 % rozpočtu na vlastnú spotrebu a nemá čo investovať,“ poukázal. Potenciál na zmenu je teda podľa neho obrovský, treba sa však zamerať na rýchlu exekúciu a samofinancovateľnosť.

Z pohľadu generálneho riaditeľa NESS Slovensko Martina Kohúta si pri eurofondoch treba uvedomiť, že 30 % procesov závisí od nastavení Európskej komisie a 70 % od vnútorných procedúr, kde je tak veľmi veľký priestor na zmeny. Ocenil zákon o e-governmente, vďaka ktorému sa bude dať postupovať v tomto smere. Zdôraznil, že v budúcom období sa treba sústrediť najmä na výber projektov s vysokou návratnosťou investície.

Zdroj: euractiv.sk