Úspech pri ochrane finančných záujmov EÚ je podľa vlády možné dosiahnuť "zmenšovaním priestoru pre podvody a korupciu, vytváraním takej atmosféry v spoločnosti, ktorá nebude k podvodnému správaniu tolerantná, či zlepšením informovanosti občanov o príčinách a následkoch podvodov pri využívaní eurofondov."

Stratégia je koncipovaná na nové programové obdobie 2014-2020. Hlavné úlohy v oblasti ochrany finančných záujmov EÚ na Slovensku má Úrad vlády SR, sekcia kontroly a prevencie korupcie, odbor Centrálny kontaktný útvar pre OLAF (Úrad EÚ pre boj proti podvodom). Posilnenie úsilia žiada v súvislosti s novým programovým obdobím od členských štátov Európska komisia

"Nevyhnutnou podmienkou je pritom lepšia vymožiteľnosť a účinná vynútiteľnosť práva, dôsledné dodržiavanie pravidiel, zákonov a zásad etického správania, ako aj otvorenosť a transparentnosť procesov súvisiacich s prideľovaním a využívaním finančných prostriedkov EÚ v SR," uvádza sa v dokumente.

Národná stratégia sa sústreďuje na celý príjmový a výdavkový cyklus. Opatrenia, ktoré sa prijmú na jej realizáciu, musia podľa materiálu zodpovedať protipodvodnému cyklu. Tvorí ho predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ich odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie, vymáhanie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov a sankcie.

„Je ľahšie a oveľa menej nákladné zabrániť podvodu, než jeho následky naprávať. Efektívnou a účinnou prevenciou je možné výrazne znížiť riziko výskytu podvodov a nezrovnalostí a poškodenia rozpočtu EÚ a SR,“ píše sa ďalej v texte.

Podstatou odhaľovania podvodov je podľa vlády efektívne využitie komplexného systému kontrol, ľudských zdrojov a nástrojov vrátane informačných technológií. V prípade podozrenia, že došlo k ohrozeniu finančných záujmov únie, majú mať vyšetrujúce orgány bezproblémový prístup k potrebným informáciám. Za ohrozenie alebo poškodenie týchto záujmov hrozí trestné stíhanie. Neoprávnene vyplatené sumy je Slovensko povinné vymáhať.

Podľa dokumentu z doterajších skúseností vyplýva, že k najrizikovejším oblastiam pri čerpaní finančných prostriedkov EÚ, v ktorých sa vyskytuje najväčšie množstvo nezrovnalostí, patrí oblasť verejného obstarávania, konfliktu záujmov, korupcie, nerealizovaných alebo čiastočne realizovaných aktivít a predkladania falšovanej dokumentácie.

Pomôcť by mohol aj vývoj v oblasti zavedenia trestnoprávnej zodpovednosti právnických osôb. Na Slovensku je zavedená iba čiastočná trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb v podobe ochranných opatrení ako je zhabanie peňazí, či zhabanie majetku.

Ďalší kľúčový prvok je ochrana oznamovateľov podvodného konania.

Okrem vrátenia neoprávnených súm sa od roku 2014 na Slovensku uplatňuje aj vylúčenie subjektov, ktorých členovia štatutárnych orgánov boli odsúdení za určité typy hospodárskych trestných činov z pomoci poskytovanej z finančných prostriedkov EÚ.

Slovensko má momentálne pozastavenie vyplácania európskych prostriedkov z viacerých operačných porgramov. Dôvodom sú pochybenia pri čerpaní, ktoré slovenský audit prehliadol. Podpredseda vlády SR pre investície tvrdí, že ostávajúce platby budú odblokované do polovice roku 2015. Tento rok je zároveň posledným na dočerpanie financií z programového obdobia 2007-2013.

Zdroj: EurActiv.sk/TASR