1. júla 2013 sa 28. členským štátom Európskej únie stalo Chorvátsko. Táto juhoeurópska krajina na pobreží Stredozemného mora s rozlohou 56 594 km² a 4,4 miliónmi obyvateľov, je bránou do strednej a východnej Európy a strategickým komunikačným a dopravným centrom medzi Európou a zvyškom sveta.

Chorvátsko je na dobrej ceste stať sa 28. členským štátom Európskej únie
 
Na pôde Európskeho parlamentu bolo na začiatku decembra 2011 v hlasovaní o prijatí Chorvátskej republiky rozhodnuté o jeho prijatí za člena Európskej únie od leta 2013. Iniciátorom hlasovania bol Hannes Swoboda, podpredseda aliancie socialistov a sociálnych demokratov EP.
                                                                                       
Výhody členstva v EÚ pre chorvátskych občanov sa v plnej miere prejavia iba vtedy, ak bude Záhreb pokračovať v reformnom úsilí aj po vstupe krajiny do Únie, uvádza sa v uznesení, ktoré tiež zdôrazňuje potrebu hľadania konsenzu v snahe o  modernizáciu krajiny. Poslanci vyzvali na ďalšie štrukturálne reformy s cieľom stimulovať hospodársky rast a oživiť pracovný trh.
 
Aké nastanú zmeny 
Do Chorvátska je už aj v súčasnosti možné cestovať na ID kartu občana Slovenskej republiky.                                                                                                               Doteraz platil limit pre turistický pobyt v Chorvátsku 90 dní. Po jeho vyčerpaní mohol cudzinec na územie Chorvátska opätovne vstúpiť až po uplynutí 6 mesiacov od jeho prvého vstupu do krajiny.     
                                                                            
Pracovníci hraničnej a cudzineckej polície Chorvátskej republiky pri vstupe na územie Chorvátskej republiky mohli požadovať od cudzincov aj preukázanie finančných prostriedkov 100,- EUR na osobu a deň pobytu. V prípade, že si cudzinec uhradil hotelové ubytovanie alebo cestuje s cestovnou kanceláriou je povinný preukázať 50,- EUR na osobu na deň. Od chvíle, keď sme na územie Chorvátska začali vstupovať na základe identifikačného preukazu ako občania EÚ, bolo od tejto povinnosti upustené.                              
Vstup do schengenskej zóny bez hraničných kontrol ale nie je formálne spojený so vstupom do EÚ. Chorváti ešte budú musieť preukázať dobrý manažment vonkajších hraníc a vízový systém v súlade s európskymi a schengenskými požiadavkami.

Ďalšou zmenou je poskytovanie zdravotného poistenia. Medzi Chorvátskom a Slovenskom nebola uzatvorená zmluva o používaní Európskeho preukazu zdravotného poistenia, preto si Slováci uzatvárali cestovné poistenie, ktoré sa ako jediné považovalo za doklad o zdravotnom poistení v Chorvátskej republike. Avšak aj po vstupe  Chorvátska do eurozóny, úrady aj naďalej odporúčajú cestovné poistenie, keďže v rámci EÚ je poskytované iba nevyhnutné ošetrenie za istých podmienok.
 
Dovoz do Chorvátska
Na jednu osobu členskej krajiny je prípustná hranica
• do 10 kg mäsa a mlieka a mäsových a mliečnych výrobkov vrátane potravy pre psov, ktorá obsahuje mäso alebo mlieko
• do 20 kg rybacích výrobkov, resp. jednu rybu – podľa toho, čo je ťažšie,
• do 10 kg ostatných výrobkov ako sú med, živé ustrice, živé slávky, slimáky a pod.
• do 10 kg stravy pre dojčatá a stravy pre osobitné potreby a špeciálnej stravy pre domáce zvieratá
• 125 g na osobu výrobkov z chránených druhov, ako je napr. kaviár

Popri tom sú cestujúci oslobodení od platenia cla i na nasledujúci tovar:
• 200 cigariet alebo 100 cigarillos alebo 50 cigár alebo 250 gramov tabaku,
• 1 liter destilátu alebo liehoviny,
• 2 litre likéru alebo dezertného alebo šumivého vína,
• 2 litre stolového vína,
• parfum do 50 gramov,
• 250 ml toaletnej vody,
• lieky a zdravotnícke výrobky v množstve zodpovedajúcom osobným potrebám cestujúceho,
• homeopatické výrobky (jedno balenie).
Cestujúci mladší ako 17 rokov nie sú oslobodení od platenia cla za tabakové a alkoholické výrobky.
 
VR víta všeobecný pokrok, ktorý vykonalo Chorvátsko v schvaľovaní a uplatňovaní reforiem, ale takisto zdôrazňuje, že je potrebné, aby táto kandidátska krajina zintenzívnila úsilie o reformu súdnictva, boj s korupciou a organizovaným zločinom, ochranu práv menšín navýšením finančných prostriedkov a administratívnou podporou pre integračné opatrenia na miestnej a regionálnej úrovni, podporu návratu utečencov a pokračovanie v spolupráci s Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu. 

Dobro došli!

S viac ako 11 miliónmi návštevníkmi ročne (2011) je Chorvátsko významnou turistickou Mekkou, pričom turizmus vytvára príjem v hodnote až 6,6 miliárd EUR (odhad za rok 2011). Chorvátsko však nie je známe len svojimi plážami (pobrežie má dĺžku až 6 278 km), ale aj svojou prekrásnou prírodou, históriou a bohatým kultúrnym dedičstvom.

Vedeli ste, že:

- Chorvátsko má 1244 ostrovov, ostrovčekov, útesov a skál (najväčšie sú Krk a Cres). Obývaných je 50 z nich.

- krajina má v priemere až 2 600 hodín slnka ročne. Priemerná teplota sa pohybuje medzi 23-28ºCelzia.

- v krajine sa nachádza 8 národných a 11 prírodných parkov.

- Národný park Plitvické jazerá bol v roku 1979 zaradený do zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO. Tento národný park s celkovou rozlohou 266 km² sa skladá zo 16 terasových jazier vzájomne spojených vodopádmi a kaskádami

- do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO bolo zaradených 6 chorvátskych miest: Staré mesto Dubrovník, Ranokresťanský komplex Eufráziovej baziliky v Poreči, Diokleciánov palác a stredoveký Split, Historické centrum Trogiru, Katedrála Sv. Jakova v Šibeniku a Starigradské pole.

- kravata je potomkom tradičnej šatky, ktorú si v 17. storočí okolo krku uväzovali chorvátski vojaci

- z Chorvátska, z ostrova Korčula, pochádzal jeden z najznámejších cestovateľov histórie Marco Polo. Ešte aj dnes žijú na ostrove ľudia s rovnakým priezviskom

- Chorvátsky inžinier poľského pôvodu Slavoljub Eduard Penkala zdokonalil mechanickú ceruzku a zhotovil a v roku 1906 si dal patentovať prvé plniace pero.

- Chorvátski vedci Leopold Ružička a Vladimir Prelog sú držiteľmi Nobelovej ceny za chémiu. Ružička jú získal v roku 1939 a Prelog v roku 1975.

- Chorvátka Janica Kostelić je najúspešnejšou pretekárkou v alpskom lyžovaní v histórii zimných olympijských hier. Vyhrala 4 zlaté a 2 strieborné medaily

- v Chorvátskom Smiljane sa v roku 1856 narodil známy vedec a vynálezca  striedavého elektrického prúdu Nikola Tesla

- v Chorvátsku, na Istrii, sa nachádza mestečko Hum, ktoré je s 23 obyvateľmi zapísané v Guinnessovej knihe rekordov ako najmenšie mesto na svete.

- Dalmatínsky pes (väčší biely pes s čiernymi bodkami) sa do Európy a Británie rozšíril práve z Chorvátska, konkrétne z Dalmácie

- na území Chorvátska sa našiel najstarší, doteraz známy európsky kalendár (datovaný do doby 2600 rokov pred. n.l.). ktorý je zároveň najstarším svetovým astrálnym kalendárom. Objavený bol na jednej keramickej nádobe pochádzajúcej z vučedolskej kultúry, na ktorej sa dá jasne rozoznať znázornenie štyroch ročných období s ukážkami "mesiacov roku", ktoré sa vyznačujú charakteristickými súhvezdiami

- na ostrove Vrnik, ktorý je súčasťou súostrovia v kanáli Pelješac, sa nachádza kameňolom kvalitného vápenca (mramoru), z ktorého boli z časti postavené Biely dom vo Washingtone a Hagia Sofia v Istanbule, ako aj rôzne paláce a radnice v Dubrovníku, Štokholme, Benátkach a Viedni

- Chorváti až do 19 storočia používali  hlaholiku ("glagoljica")

- na ostrove Mljet sa nachádza Odyseova jaskyňa. Podľa legendy známy dobrodruh uviazol na neďalekom útese Ogiron, kde stretol nymfu Kalypso do ktorej sa zamiloval a s ktorou strávil nezabudnuteľné chvíle

- vo vodách mljetských jazier bol nájdený najstarší a najväčší (50 cm dlhý) doposiaľ známy a videný druh medúzy

- Lukina jama v pohorí Velebit, najhlbšia krasová priepasť v Chorvátsku, je 1420 m hlboká a dnes patrí medzi 20 najhlbších jaskýň na svete. Objavená bola slovenskými jaskyniarmi, členmi študentského univerzitného klubu z Bratislavy.

- medzi tradičné chorvátske výrobky patrí vegeta od potravinárskej spoločnosti Podravka, bylinný likér Pelinkovac (Badel, Maraska, Dalmacijavino), slivovica (Badel, Maraska) dalmátsky pršut, pažský syr (ovčí syr z ostrova Pag), či istrijský olivový olej.

https://www.foreign.gov.sk/ , https://www.europskaunia.sk/ , https://www.europarl.europa.eu/portal/sk , https://ec.europa.eu/index_sk.htm